DENNÍK HOSPODÁRSKE NOVINY: POSUN V KAUZE ODVOLANIA REKTORA STU. MINISTER GRÖHLING IDE POSLAŤ SVOJICH ĽUDÍ PRIAMO NA UNIVERZITU

Denník Hospodárske noviny publikoval článok pod názvom „Posun v kauze odvolania rektora STU. Minister Gröhling ide poslať svojich ľudí priamo na univerzitu“. V článku sa redaktorka HN, Mária Dvořáčková, zaoberala legitímnosťou návrhu ministra školstva na odvolanie z funkcie súčasného rektora Slovenskej technickej univerzity. HN v článku zverejnili aj právny názor vedúceho advokáta našej advokátskej kancelárie, Mgr. Andreja Gubu, LL.M., ktorý im poskytol v jeho právnom stanovisku na základe vyžiadania redaktorky pri príprave tohto článku.

Článok ohľadom možnosti odvolania rektora STU, ktorý odkazuje aj na právny názor Andreja Gubu, si môžu predplatitelia Hospodárskych novín prečítať na webe HN ONLINE na nasledovnom odkaze: https://slovensko.hnonline.sk/2245906-posun-v-kauze-odvolania-rektora-stu-minister-grohling-ide-poslat-svojich-ludi-priamo-na-univerzitu, alebo si ho môžete bezplatne prečítať tu.

K možnosti odvolania súčasného rektora STU si dovoľujeme doplniť nasledovné:

Podľa zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov predkladá akademický senát verejnej vysokej školy návrh na odvolanie rektora ministrovi školstva do 15 dní odo dňa prijatia takéhoto rozhodnutia. Minister školstva následne návrh prekladá prezidentovi Slovenskej republiky. Predloženie návrhu akademického senátu vysokej školy na odvolanie je zákonom uloženou úradnou povinnosťou ministra školstva, ktorá ministrovi nezakladá žiadne rozhodovacie právomoci. Tie patria výlučne prezidentovi. Minister školstva by teda návrh akademického senátu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave mal v súlade s ust. § 102 ods. 3 písm. a) zákona o vysokých školách predložiť prezidentke.

Po predložení návrhu ministra na odvolanie rektora má prezidentka viacero možností, ako postupovať. V Ústave Slovenskej republiky sú uvedené tri typy formulácií pre úpravu právomocí prezidenta. V prvom prípade ide o výslovne priznané oprávnenie vyjadrené formuláciou „môže urobiť“. V druhom prípade ide o výslovne určenú povinnosť vyjadrenú formuláciou „je povinný“. V treťom prípade ide o formuláciu „urobí“. Formulácia „urobí“ nemá jednoznačný obsah. Interpretáciou z nej možno odvodiť oprávnenie, ale aj povinnosť. V súlade s nálezom Ústavného súdu SR, spis. zn. III. ÚS 571/2014, práva prezidenta od jeho povinností nemožno oddeliť, lebo by sa vytvorili pochybné povinnosti. Ústavný súd SR sa pri vymedzení účelu a obsahu ústavného postavenia prezidenta (v prípadoch, keď tieto v ustanoveniach o právomociach prezidenta nie sú jednoznačne určené, teda v tých prípadoch, ktoré sú ponechané na zistenie, či ide o oprávnenie alebo povinnosť prezidenta uplatniť príslušnú právomoc) už zaoberal, a to otázkami týkajúcimi sa odvolania člena vlády na návrh predsedu vlády (spis. zn. I. ÚS 39/93), menovania vedúceho diplomatickej misie (spis. zn. I. ÚS 51/96), menovania viceguvernéra NBS na návrh vlády schválený Národnou radou SR (spis. zn. PL. ÚS 14/06) a menovania generálneho prokurátora na návrh Národnej rady SR (spis. zn. PL. ÚS 4/2012).

Vymenovanie / odvolanie rektora vysokej školy upravuje čl. 102 ods. 1 písm. h) Ústavy SR, podľa ktorého „prezident vymenúva a odvoláva vedúcich ústredných orgánov, vyšších štátnych funkcionárov a ďalších funkcionárov v prípadoch, ktoré ustanoví zákon; vymenúva a odvoláva rektorov vysokých škôl, vymenúva vysokoškolských profesorov, vymenúva a povyšuje generálov“. Obdobne Ústava SR v čl. 102 ods. 1 písm. g) upravuje odvolanie / vymenovanie predsedu a ostatných členov vlády: „Prezident vymenúva a odvoláva predsedu a ostatných členov vlády Slovenskej republiky, poveruje ich riadením ministerstiev a prijíma ich demisiu; predsedu a ostatných členov vlády odvoláva v prípadoch uvedených v čl. 115 a 116.“

Ústavný súd SR v konaní o pôsobnosti prezidenta pri rozhodovaní o návrhu predsedu vlády na odvolanie člena vlády zaujal právny názor, že prezident po posúdení okolností prípadu musí rozhodnúť, či návrhu predsedu vlády vyhovie a člena vlády odvolá, alebo či návrhu predsedu vlády nevyhovie a člena vlády neodvolá. Ústava SR prezidentovi neukladá povinnosť odvolať člena vlády, ak to predseda vlády navrhne. Vzhľadom na podobnosť ústavnej úpravy odvolávania členov vlády v čl. 102 ods. 1 písm. g) Ústavy SR a odvolávania rektorov vysokých škôl v čl. 102 ods. 1 písm. h) Ústavy SR, ak prezident SR nemá povinnosť odvolať člena vlády na návrh predsedu vlády, nemá ani povinnosť odvolať rektora vysokej školy na základe návrhu akademického senátu vysokej školy, ktorý prezidentovi predkladá minister školstva.

Zasadnutia akademického senátu verejnej vysokej školy, a teda aj Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, sú podľa zákona o vysokých školách ako aj podľa Rokovacieho poriadku Akademického senátu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, verejné. Vylúčenie verejnosti z rokovaní akademického senátu zákon a ani rokovací poriadok neumožňuje. Prístup verejnosti na rokovanie akademického senátu umožňuje verejnú kontrolu jeho činnosti. Dokonca ani sloboda akademickej pôdy neznamená, že by boli verejné vysoké školy spod verejnej kontroly vylúčené. Ak Akademický senát Slovenskej technickej univerzity v Bratislave rozhodol o vylúčení verejnosti a na základe tohto rozhodnutia odmietol umožniť účasť verejnosti na jeho  rokovaní, postupoval v rozpore so zákonom. Ak by aj akademický senát schválil zmenu svojho rokovacieho poriadku, ktorá by umožňovala vylúčenie verejnosti z jeho rokovaní, podmienky vylúčenia verejnosti by museli byť formulované tak, aby neboli v rozpore s účelom zákona o vysokých školách (napríklad v prípade rušenia dôstojného priebehu rokovania).