Exempla Iuris

• PRIRODZENÝ ZÁKON A PRIRODZENÉ PRÁVA

  

  John Finnis je austrálsky filozof a právny vedec, ktorý sa zameriava na filozofiu práva, právnu vedu, ako aj na ústavné právo. Jeho najvýznamnejším dielom je kniha Prirodzený zákon a prirodzené práva, ktorá po prvý raz vyšla v roku 1980. Týka sa prirodzeného práva a obsahuje predovšetkým výklad o tom, prečo sa niektoré pravdy o prirodzenom zákone / práve v rôznych obdobiach prehliadali alebo zahmlievali.
  Filozofia práva, ktorú nám vo svojej knihe predkladá John Finnis, sa jasne zaraďuje do spektra prirodzeno-právneho myslenia. V mnohých bodoch je úzko spätá s myslením Tomáša Akvinského, avšak nesporne ponúka aj jeho osobitný variant prihovárajúci sa modernej dobe. Finnis používa prostriedky moderného racionálneho diskurzu a nachádza originálne odpovede na otázky ľudského dobra a praktickej rozumnosti. Preto je jeho teória prirodzeného zákona a prirodzených práv jedným z významných príspevkov k modernej obnove jusnaturalizmu. Je zavŕšením určitej línie, pričom nie je popretím ostatných škôl v právnej vede, ale skôr nápravou nevyváženosti existujúcej v tejto oblasti od polovice 19. storočia až do konca 20. storočia.
  
  Autor: John Finnis
  

• ČISTÁ PRÁVNA NÁUKA

  

  Hans Kelsen bol významný rakúsky teoretik práva a politiky, zakladateľ tzv. normativizmu. Jeho Čistá právna náuka patrí medzi najdôležitejšie právno-filozofické diela 20. storočia. Ide o jeho opus magnum, ktorý sa rodil postupne počas celej jeho aktívnej kariéry. V tomto zásadnom texte sa rozchádza s prirodzenoprávnou náukou, s prienikom hodnôt, morálky a ideológie do právnej vedy. Tým, že chirurgickým rezom vylúpol právo od sociológie i morálky, objavil sa pred ním problém dôvodu platnosti práva. Keďže ním už nemôže byť autoritatívne určenie, sociálna účinnosť, ani voči právu vonkajší dôvod Rozum či Dobro, formuluje analytický dôvod platnosti: je ním základná norma, tento hypotetický predpoklad existencie každého právneho poriadku.
  Hans Kelsen po sebe zanechal mimoriadne rozsiahle dielo, jeho zásluhou sa formuje konzistentná a originálna analytická koncepcia právnej vedy čistá právna náuka.
  
  Autor: Hans Kelsen
  

• SUDCA V DEMOKRACII

  

  Sudcovi v modernej demokracii pripadá úloha, v rámci ktorej rieši mnohé z najnaliehavejších politických problémov súčasnosti, či už preskúmava výsledky volieb, právne postavenie osôb podozrivých z terorizmu, alebo otázku, či a ako môžu byť ľudia odsudzovaní na trest smrti.
  Aharon Barak napísal pôsobivú knihu o úlohe sudcu, ktorá má dve základné dimenzie: preklenovanie medzery medzi právom a spoločnosťou a ochrana ústavy a demokracie. Prvý rozmer sa týka vyvažovania potreby prispôsobovať právo spoločenským zmenám s potrebou stability. Druhý rozmer výžaduje konečnú zodpovednosť sudcu nie vo vzťahu k verejnej mienke alebo voči politikom, ale vo vzťahu k "vnútornej morálke" demokracie. Súdnictvo a každý sudca musia ochraňovať ako formálnu demokraciu vyjadrenú v zvrchovanosti zákonodarnej moci a v samotných voľbách, tak aj reálnu demokraciu vyjadrenú v pojmoch deľby moci, vlády práva či základných princípov právneho štátu, nezávislosti súdnictva a ľudských práv.
  
  Autor: Aharon Barak
  

• Ríša práva

  

  Právo sa nevyčerpáva nijakým súpisom pravidiel či princípov, ktoré jednotlivo vládnu nad svojím vlastným, jasne odlíšeným dejiskom ľudského správania. Nevyčerpáva sa ani nijakým rozpisom oficiálnych predstaviteľov a ich právomocí nad jednotlivými časťami našich životov. Ríša práva sa definuje prístupom, nie územím ani právomocou, ani postupom. Tento prístup sme skúmali predovšetkým na apelačných súdoch, kde je vhodne odetý na prehliadku, musí byť však prítomný v celom našom bežnom živote, ak nám má dobre slúžiť aj na súdoch. Je to interpretačný, sebareflexívny prístup adresovaný politike v najširšom zmysle slova.
  
  Autor: Ronald Dworkin

• Antická a moderná demokracia

  

  V súčasnom západnom svete je každý demokrat. Ide o pozoruhodnú zmenu vzhľadom na situáciu prevládajúcu pred 150 rokmi, ktorú sčasti umožnilo drastické zníženie prvkov účasti ľudu prítomných v pôvodnej gréckej koncepcii demokracie a ktorej ideologicky pomohlo šírenie teórie zdôvodňujúcej túto redukciu. (...) Prednášky, ktoré som mal roku 1972 v Spojených štátoch amerických a ktoré tvoria jadro tejto knihy, boli vyslovene namierené proti elitárskej teórii. Ako som už povedal v pôvodnom úvode, píšem ako profesionálny historik, a nie ako politológ či teoretik. Pokúsil som sa rozvinúť dialekticky diskurz medzi koncepciou starých Grékov a modernými koncepciami v rámci hraníc, ktoré sú možné v diskusii o dvoch radikálne odlišných svetoch, v presvedčení, že každá spoločnosť nám môže pomôcť porozumieť inej spoločnosti.
  
  Autor: Moses I. Finley

• « 
• 1
• 2
• 3
• 4
• »