DENNÍK HOSPODÁRSKE NOVINY: ZDRAVIE PREVYŠUJE VEDOMOSTI. PRERUŠENIE VÝUČBY VŠAK MOHLO BYŤ PROTIÚSTAVNÉ

Denník Hospodárske noviny publikoval článok pod názvom „Zdravie prevyšuje vedomosti. Prerušenie výučby však mohlo byť protiústavné“. V článku sa redaktorka HN, Mária Dvořáčková, zaoberala možným zásahom do ústavného práva na vzdelanie a diskrimináciou žiakov druhého stupňa základných škôl a stredných škôl spočívajúcou v možnosti absolvovať prezenčné vyučovanie len s negatívnym výsledkom testu na ochorenie COVID-19. HN v článku zverejnili aj právny názor vedúceho advokáta našej advokátskej kancelárie, Mgr. Andreja Gubu, LL.M., ktorý im poskytol v jeho právnom stanovisku na základe vyžiadania redaktorky pri príprave tohto článku.

Článok ohľadom možného zásahu štátu do ústavného práva na vzdelanie a ohľadom možnosti žiakov druhého stupňa základných škôl a žiakov stredných škôl absolvovať prezenčné vyučovanie len s negatívnym výsledkom testu na ochorenie COVID-19, ktorý odkazuje aj na právny názor Andreja Gubu, si môžu predplatitelia Hospodárskych novín prečítať na webe HN ONLINE na nasledovnom odkaze: https://slovensko.hnonline.sk/2264816-zdravie-prevysuje-vedomosti-prerusenie-vyucby-vsak-mohlo-byt-protiustavne, alebo si ho môžete bezplatne prečítať tu.

K tejto problematike si dovoľujeme doplniť nasledovné:

Právo na vzdelanie a na prístup k vzdelaniu môžu byť obmedzené len na základe (i) ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu a núdzového stavu, a to výhradne iba v čase vojny v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas, alebo na základe (ii) zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v prípade, keď minister školstva rozhodne počas výnimočného stavu, núdzového stavu alebo mimoriadnej situácie o mimoriadnom prerušení školského vyučovania v školách alebo o mimoriadnom prerušení prevádzky školských zariadení. Súčasná legislatíva nepozná pojem 'obmedzenie vyučovania'. Za obmedzenie vyučovania však nemôže byť považovaný prechod na dištančnú formu vzdelávania, pretože školský zákon v ust. § 54 umožňuje, aby sa vyučovanie v dennej forme štúdia na stredných školách a vyučovanie žiakov plniacich povinnú školskú dochádzku realizovalo dvoma rovnocennými a plnohodnotnými spôsobmi – prezenčným a dištančným spôsobom. Za účelom zavedenia dištančného spôsobu vyučovania v rámci dennej formy štúdia musí byť splnená podmienka, že minister školstva rozhodol o mimoriadnom prerušení vyučovania alebo prevádzky školských zariadení. Takéto rozhodnutie vydal minister školstva dňa 23. 10. 2020 (rozhodnutie č. 2020/17949:1-A1810). S účinnosťou od 26. 10. 2020 až do odvolania ním mimoriadne prerušil školské vyučovanie (napr. v základných školách pre žiakov 5. až 9. ročníka a v stredných školách), čím došlo k naplneniu podmienky pre realizáciu dennej formy štúdia dištančným spôsobom. Zároveň však minister školstva svojím rozhodnutím zo dňa 4. 12. 2020 č. 2020/18259:3-A1810 v týchto školách obnovil vyučovanie, avšak za splnenia podmienky preukázania sa negatívnym výsledkom testu na COVID-19. Ak zriaďovateľ školy rozhodne o obnove školského vyučovania, dôjde tým k zániku podmienky pre dištančné vzdelávanie v dennej forme štúdia.

Pri obmedzení práva na vzdelanie realizovaného v prezenčnej forme z dôvodu zamedzenia šírenia ochorenia COVID-19 dochádza ku kolízii dvoch základných práv – práva na vzdelanie detí a práva na ochranu života a zdravia všetkých (verejného zdravia). K obmedzeniu základného práva na vzdelanie môže dôjsť len ak záujem na ochrane verejného zdravia prevyšuje záujem zabezpečiť právo na vzdelanie v prezenčnej forme a zároveň ak je dodržaný princíp proporcionality, tzn. zásah do práva na vzdelanie sa musí realizovať len v nevyhnutnom rozsahu, na nevyhnutný čas - konkrétny spôsob obmedzenia práva musí byť primeraný a nevyhnutný na dosiahnutie účelu, ktorý sa tým sleduje a musí byť realizovaný len v zákonom ustanovených prípadoch. Ústava SR v čl. 42 ods. 1 garantuje každému právo na vzdelanie. Z Ústavy SR a ani z Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, ktorým je Slovenská republika viazaná, však nevyplýva, v akej kvalite a v akom rozsahu má byť právo na vzdelanie zabezpečované.

Diskrimináciou možno označiť konanie, keď sa v tej istej situácii zaobchádza s jednou skupinou ľudí inak, než s inou porovnateľnou skupinou ľudí -  uplatňujú sa voči nej rôzne pravidlá, ktoré ju znevýhodňujú, alebo naopak zvýhodňujú (pozitívna diskriminácia). Všetky osoby, bez ohľadu na ich sociálny pôvod alebo iné postavenie majú už priamo v Ústave SR garantované rovnaké zaobchádzanie vo vzdelávaní, rovnaký prístup k vzdelaniu a rovnakú úroveň poskytovania vzdelania. Nech boli dôvody / motívy / ciele ministra školstva pri vydaní jeho rozhodnutia z 12. 11. 2020 o obnove vyučovania v malých skupinách pre žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia akokoľvek dobre mienené, aj takáto pozitívna diskriminácia (tzn. zvýhodňovanie určitej skupiny ľudí z určitého dôvodu) v práve na vzdelanie je podľa zákona neprípustná a zakázaná, ak nie sú splnené podmienky na jej použitie v praxi. Podľa antidiskriminačného zákona diskrimináciou nie je prijatie tzv. vyrovnávacích opatrení smerujúcich k odstráneniu znevýhodnenia určitej skupiny ľudí, ktorej cieľom je zabezpečiť rovnaké príležitosti pre ľudí v praxi (v tomto prípade napr. zabezpečenie prezenčného vyučovania pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktoré nemajú prístup k internetu, počítaču a pod.). Aby mohli byť tzv. vyrovnávacie opatrenia prijaté, musia byť splnené podmienky podľa antidiskriminačného zákona, a to:

• musí byť o ich prijatí a uplatňovaní priebežne informované Slovenské národné stredisko pre ľudské práva;
• musia byť s cieľom prehodnotenia ich opodstatnenosti osobou, ktorá ich v praxi zaviedla, priebežne monitorované, vyhodnocované a zverejňované.

Vyžadovanie preukázania sa negatívnym výsledkom testu len pri žiakoch na druhom stupni ZŠ znamená rozdielne zaobchádzanie so žiakmi na prvom stupni ZŠ (ktorí sa testovať nemusia vôbec) než so žiakmi na druhom stupni ZŠ a na stredných školách, ktorí môžu prezenčné vyučovanie absolvovať až po preukázaní sa negatívnym výsledkom testu na ochorenie COVID-19. Antidiskriminačný zákon garantuje každému rovnaké právo na vzdelanie a na prístup k vzdelaniu. Podľa nášho právneho názoru je v rozpore s týmto zákonom, že u žiakov druhého stupňa ZŠ je kladená podmienka preukázania sa negatívnym výsledkom testu na COVID-19 a u žiakov prvého stupňa ZŠ táto podmienka vyžadovaná nie je. V súčasnosti nie je teória o nižšej infekčnosti detí do veku 10 rokov vedecky podložená. Skutočným dôvodom, pre ktorý bolo prezenčné vzdelávanie zavedené špeciálne vo vzťahu k žiakom prvého stupňa ZŠ, sú podľa nášho názoru ekonomické dôvody. Dištančné vzdelávanie žiakov prvého stupňa ZŠ totiž nie je možné realizovať v domácich podmienkach bez dozoru aspoň jedného zákonného zástupcu dieťaťa, v dôsledku čoho by Sociálna poisťovňa musela vyplácať ošetrovné všetkým rodičom, ktorí by zostali s deťmi počas dištančného vzdelávania doma.

Testovanie žiakov a ich rodičov má byť podľa doposiaľ zverejnených informácií dobrovoľné a prezenčná a dištančná forma vzdelávania sú rovnocenné. Verejnosť by preto nemala dištančné vzdelávanie chápať ako trest za to, že sa konkrétny rodič rozhodne využiť svoje právo nedať seba a svoje deti otestovať, aj keď (prirodzene) aj my vnímame reály (nie právny) rozdiel medzi týmito dvoma spôsobmi vzdelávania, osobitne v ich kvalite.

Z doposiaľ zverejnených informácií nám nie sú zrejmé presné podmienky, na základe ktorých sa do pilotného projektu testovania vyberali konkrétne školy. Ak nemala každá škola rovnakú možnosť uchádzať sa o účasť na pilotnom testovaní, môžeme predpokladať, že došlo k diskriminácii škôl, ktoré nemali možnosť uchádzať sa o testovanie. Ak by sa do procesu výberu škôl, v ktorých sa pilotné testovanie uskutoční, mali možnosť v určitom čase zapojiť všetky základné a stredné školy a ak by boli stanovené presné podmienky výberu škôl, bolo by pilotné testovanie určite transparentnejšie a nevznikali by pochybnosti o tom, prečo sa práve tá ktorá škola pilotného testovania zúčastnila.