Exempla Iuris

• O PRÁVNOM ŠTÁTE

  

  Kniha Alexandra Bröstla O právnom štáte sa nevenuje priamo skúsenostiam so zavedením princípu právnej štátnosti v Slovenskej republike, ale zaoberá sa vývojovými líniami právnej štátnosti.
  
  Teória právneho štátu bola v Nemecku historicky protipólom pojmu policajný štát a neskôr, po druhej svetovej vojne, aj pojmu totalitárny štát. Z porovnávacieho hľadiska vyplýva, že pojem právny štát predstavuje väčšinou synonymom ústavnej a zákonnej vlády. K podstatným znakom štátu s týmto označením patria aj ochrana individuálnej slobody a právna istota jeho občanov. So zreteľom na vývoj od 19. storočia sa v knihe prezentujú štyri základné teórie právneho štátu: liberálna, materiálna, sociálna a demokratická teória právneho štátu.
  Témou knihy O právnom štáte sú aj princípy právneho štátu. Analyzujú sa v nej záruky základných práv a slobôd, legitimita a legalita, deľba moci, vzájomné brzdy a vyváženosť moci, suverenita ľudu, zvrchovanosť ústavy a zákona, ako aj právna istota. V rámci typológie totalitárny štát – liberálny štát sú v závere načrtnuté rozdiely medzi oboma typmi štátov.
  
  Autor: Alexander Bröstl
  

• SLOBODA - SLOVO A ČIN (OD ANTIKY PO WOKE)

  

  Kniha Pavla Holländera Sloboda – slovo a čin s podtitulom Od antiky po woke predstavuje putovanie zrodom a metamorfózami slobody ako pojmu a slobody ako činu. Čitateľom ponúka možnosť podniknúť cestu poznávania i úvah, byť pozorovateľom i účastníkom pokusu o rozpletenie klbka, v ktorom sa miešajú pojmy i dejiny a v ktorom slovo „sloboda“ striedavo nadobúda svoj obsah nielen v dielach filozofov, teológov či právnikov, ale zároveň aj v politických deklaráciách a prejavoch, na bojových poliach, v súdnych sieňach či v drámach ľudských osudov.
  
  Autorovi ide o cestu a o hľadanie, nie o konečné a definitívne odpovede. Zo spoločného putovania za pojmom sloboda určite nevyplynie univerzálna predpoveď budúcnosti; jeho cieľom je načrtnúť štruktúru pojmu slobody v európskej kultúre, poodhaliť jej historické modifikácie, ako aj jej súvzťažnosti s ďalšími kľúčovými civilizačnými hodnotami.
  
  Putovanie ponúka pohľad na historické kontexty, na dejinnú váhu tradícií, historických vzorov či veľkých postáv minulosti a zároveň na dejinné výzvy i historické príčiny paradigmatických pojmových, politických, technologických či ekonomických revolúcií a zvratov. V tomto zmysle ponúka kniha Sloboda – slovo a čin nielen putovanie zrodom a metamorfózami slobody ako pojmu a slobody ako činu, ale usiluje sa aj o priblíženie sa k pochopeniu súčasnosti.
  
  Autor: Pavel Holländer
  

• TEÓRIA PRÁVA

  

  Ak sa v nemeckej teórii práva za prvého skutočného nemeckého právneho teoretika považuje Ernest Rudolf Bierling, v českej František Weyr, tak za prvého skutočného slovenského právneho teoretika treba považovať Jozefa Prusáka, ktorého Teória práva patrí medzi základné kamene slovenskej právnej teórie.
  
  V polovici šesťdesiatych rokov 20. storočia prichádza na bratislavskú katedru nová generácia právnych teoretikov, ktorej kľúčovou postavou sa stáva Jozef Prusák, učiteľ a vedec, ktorý formoval celé generácie slovenských právnikov. Bol prvý, kto v odbore teórie práva vo svojej vedeckej produkcii upriamil pozornosť na jej centrálne otázky: na prepojenie normatívnej podoby práva a jeho reálneho fungovania, na vzfah-pozitívneho práva a morálky, ako aj na rad právno-dogmatických výziev. Vyústením Prusákovej pozornosti centrálnym témam teórie práva je aj táto prvá slovenská učebnica teórie práva, ktorá po prvý raz vyšla v roku 1995. Kniha originálna svojou štruktúrou i obsahom je aktuálna aj dnes. Cieľom opätovného vydania Prusákovej Teórie práva je zachovať jej význam aj pre ďalšie generácie právnikov.
  
  Autor: Jozef Prusák
  

• RÍMSKO-PRÁVNY GÉN EURÓPSKEJ IDENTITY

  

  V štúdiách i vo vedeckých článkoch profesora Petra Blaha je ukryté bohatstvo poznatkov rímskeho práva, zároveň je v nich však prítomná aj neustále zdôrazňovaná téza významu rímskeho práva pre utváranie európskej kontinentálnej právnej kultúry, ako i pre formovanie a podobu európskej civilizačnej identity: „Tri mohutné ideové prúdy antiky zásadným spôsobom ovplyvnili európsku kultúru: grécka filozofia, katolícke náboženstvo a rímske právo.“ A práve táto téza Blahovho diela, hoci je kľúčová, zostáva akosi v úzadí. Účelom vydania tejto publikácie je upriamiť na ňu pozornosť slovenskej právnickej verejnosti. Šestnásť štúdií rozčlenených podľa zamerania do troch oblastí: právnici a právnický stav; pojmy, princípy, kategórie - ich zrod a formovanie a na záver rímske právo dnes, vytvára obsahovo konzistentný monografický celok. Všetkými kapitolami knihy sa vinie myšlienka prelínania sa pojmov, ideí rímskeho práva európskymi dejinami, a to až do súčastnosti, do dnešných dní. Opakovane vyúsťuje nielen do spomínanej, Európu identifikujúcej tézy, ale aj do naliehavého odporúčania oprieť harmonizáciu európskeho práva o odkaz rímsko-právnej vzdelanosti.
  
  Autor: Peter Blaho
  

• SEKULARIZOVANÝ ŠTÁT, Jeho povaha, jeho zdôvodnenie a jeho problémy v 21. storočí

  

  V roku 1964 nemecký profesor práva Ernst-Wolfgang Böckenförde vyslovil slávnu vetu: Slobodný, sekularizovaný štát žije z predpokladov, ktoré sám nemôže garantovať. Táto veta sa nazýva Böckenfördeho diktum. Je to E = mc2 vedy o štáte a práve.
  Vyjadruje v nej myšlienku sprevádzajúcu európske hľadanie vlastnej identity počas predchádzajúcich dvoch storočí. Od mnohých ostatných, ktorí nastolili a stále nastoľujú otázky kultúrnych predpokladov formovania a fungovania demokratických inštitúcií, sa Böckenförde líši nielen pregnantnou formuláciou dikta, ale najmä tým, že ho postavil do centra svojich úvah a okolo neho vybudoval mohutnú myšlienkovú stavbu. Problémov, ktorým čelí slobodný sekularizovaný štát v 21. storočí, je podľa Böckenfördeho viacero súvisia najmä s jeho charakterom ako sekularizovaného a slobodného štátu, ktorý zaručuje základné práva a je založený na zásadách právneho štátu. Böckenförde formuluje otázku, odkiaľ slobodný sekularizovaný štát získava nosný étos, nenahraditeľný pre úspešné spolužitie a pre spoločenský systém založený na princípe slobody. Ďalej sa pýta, do akej miery môže tento štát zotrvať v garantovaní náboženskej slobody, náboženskej neutrality a rovnoprávnosti náboženských spoločenstiev, ktoré má pre neho konštitutívny význam, a to najmä s ohľadom na rastúci nábožensko-svetonázorový pluralizmus a vzrastajúcu migráciu, ak je súčasne závislý na určitej zažitej kultúre, nezriedka ovplyvnenej náboženskými tradíciami, ako pospolu spájajúcim základom. Áno, Böckenförde ponúka na položené otázky odpovede, avšak, nepredbiehajme a nechajme ich vysloviť samotnému autorovi.
  
  Autor: Ernst-Wolfgang Böckenförde
  

• 1
• 2
• 3
• 4
• »